blog O výškovej chorobe (AMS)

Výšková choroba (AMS)

Je jedným z navýraznejších rizikových faktorov pri trekkingu v Himalájach. Vzniká v dôsledku hypoxie (zjednodušene nedostatku kyslíka) pri stúpaní do vyšších nadmorských výšok. Jej prítomnosť nemôžeme podceniť a treba venovať zvýšenú pozornosť hlavne pri jej prevencii.

Čo je výšková choroba

Akútna výšková choroba / AMS (acute mountain sickness) sa vyskutuje v v dôsledku hypoxie (nedostatku kyslíka) v drvivej väčšine prípadov nad 2500 mnm. Medzi rizikové faktory patria hlavne predchádzajúce problémy s výškovou chorobou, alebo rýchle stúpanie do vyššej nadmorskej výšky. Postihuje vačšinu ľudí nad 4000 mnm. Táto relatívna ľahká forma sa prejavuje bolesťami hlavy, nechutenstvom, nevoľnosťou či nespavosťou. Pri postupnej aklimatizácii sama odoznie a nebýva nutná liečba. Závažnejšie prejavy výškovej choroby je vznik pľúcneho, alebo mozgového edému, sú však nepomerne zriedkavejšie a vyskutujú sa prevažne vo vyšších nadmorských výškach, okolo 7 - 8000 mnm. Tolerancia nadmorských výšok je veľmi individuálna a príliš nesúvisí s fyzickou kondíciou. Je viac ovplyvnená vekom, stupňom fyzickej záťaže a kvalitou aklimatizácie. Je zaujímavé, že napr. pľúcny edém sa vyskytuje prevažne u mladších osôb, so stúpajúcim vekom náchylnosť k edému klesá.

Prevencia vyskovej choroby

Základým princípom je pomalá aklimatizácia na nadmorskú výšku. Do výšky 3000 mnm sa doporučuje denné stúpanie o 300 - 500 výškových metrov denne. Ak to situácia dovolí, volíme nocovanie v nižších nadmorských výškach. Po skončení dennej etapy sa doporučuje ešte malá aklimatizačná prechádzka do vyššej výšky s následným zostupom. Okolo výšky 3500 mnm volíme zvyčajne aklimatizačnú dennú zastávku, ktorú venujeme prechádzke po okolí. Telesná nečinnosť v posteli pri aklimatizácii nie je totiž žiadúca. Nad 4000 mnm je ideálne denné stúpanie spomaliť na 200 - 300 výškových metrov za deň. Kľúčové pri tom nie je ani tak koľko metrov denne nastúpame, resp. do akej finálnej výšky sa dostaneme, ale výška ďalšieho prenocovania. Takisto na aklimatizáciu vplýva dostatočná hydratácia a tým pádom zvýšený prísun tekutín.

Aklimatizácii môžeme pomôcť už doma pred trekom. Zásadnou vecou pre telo je napríklad železo. Je totiž kľúčové pre tvorbu hemoglobínu a červených krviniek, ktoré sú základným distribútorom kyslíka v tele. Bez neho to proste s tou aklimatizáciou príliš nepôjde. Snažte sa preto jesť potraviny bohaté na túto látku - napríklad červené mäso, morské plody, quinou, tofu, strukoviny alebo tekvicové semiačka. Takisto ďalšie vitamíny a minerály pôsobia priaznivo na aklimatizačný proces, v odbornej literatúre sa spominína Vitamín A, C, D, B vitamíny, zinok.

Ďalší spôsob ako sa pripraviť na výškový trek (expedíciu) je vybrať sa na aklimatizačnú túru pred odletom do Nepálu, napríklad veľmi vďačná, pekná a nie technicky náročná je túra na Monte Rosu z talianskej strany, kde môžeme stráviť noc (ideálne dve) na najvyššie položenej chate v Alpách - Margherita Hut (4554 mnm.)

Poprípade absolvovať základnú aklimatizačnú prípravu v hypobarickej komore, ktorá verne simuluje nízky tlak a tým pádom vysokú nadmorskú výšku. Jedna sa nachádza na Slovensku v Topoľčanoch a postavil ju náš kamarát a nadšenec Milo. Sám som ju využil napríklad pred expedíciou do Pamíru, kde nás vrtuľník v priebehu polhodiny vysadil v základnom tábore vo výške 4200 mnm. Kľudne mu napíšte a povie vám ako by vám mohol pomôcť. Link na komoru nájdete na https://hypobar.webnode.sk/

Príznaky výškovej choroby

Pri prvotných príznakoch AMS nemusíme hneď prepadať panike. Prejavuje sa prevažne bolesťami hlavy, nechutenstvom, nevoľnosťou či nespavosťou. Povačšinou sama odoznie, ako sa telo adaptuje na klesajúci tlak a tým pádom nižšiu hladinu kyslíka tvorbou červených krviniek a hemoglobínu. Pri probléme so začínajúcim edémom pľúc prichádza suchý kašeľ a dýchavičnosť aj pri absencii fyzickej námahy. Niekedy bývajú popisované stavy ako ‘bublanie v pľúcach’. Môže prerásť až do apatie či blúznenia.
Pri mozgovom edéme začínajú príznaky nenápadnejšie, môžu však rýchlo eskalovať. Začínajú poruchami správania, zvyšuje sa bolesť hlavy, zvracanie, dezorientácia, halucinácie, otupelosť až bezvedomie. Sú popísané prípady keď dochádza k vypínaniu mozgových centier, keď postihnutý prichádza napr. o rečové funkcie mozgu. Všeobecne platí poučka, že pri akejkoľvek zmene zdravotného stavu pri stúpaní do nadmorskej výšky predpokladáme, že sa jedná o výškovú chorobu.

Liečba výškovej choroby

Liečba začínajúcej ľahkej AMS nie je nutná a silnejšie povahy ju zvládajú pomerne dobre. Zvýšenie príjmu tekutín, brufen, poprípade analgetiká. Podporným supplementom môže byť Ginko. S liečivami to nepreháňame, sledujeme stav pacienta v snahe predísť ďalšiemu zhoršovaniu stavu choroby. Vypnutie príznakov nie je preto úplne žiadúce. Uprednostňujeme ľahký pohyb pred ležaním v spacáku. Tajenie choroby, nadmerné užívanie 'painkillerov' a následné pokračovanie vo výstupe môže byť veĺmi nebezpečné. Pacient tým zvyšuje riziko náhleho zhoršenia stavu, hrozí neschopnosť kooperácie a zníženie šancí na účinnú pomoc.
Pri príznakoch pľúcneho edému zaberá sildenafil (viagra) alebo taladafil. Pomôcť môže aj kofeín. Riešením tiež býva inhalácia umelého kyslíku, ak je v danom mieste dostupný. Samozrejmosťou v tejto fáze choroby je neodkladný zostup do nižších nadmorských výšok a tým pádom zvýšenie tlaku a množstva prijímaného kyslíku. Po zostupe choroba zväčša sama ustupuje a stav pacienta sa rýchlo zlepšuje.
Pri edéme mozgu zvykne zaberať dexametazon. Stav pacienta sa po požití liečiva prevažne rýchlo zlepší, má to však obmedzené trvanie, ktoré využijeme na bezodkladný návrat do nižších nadmorských výšok. Pri oboch závažných formách výškovej choroby je vhodné zvážiť evakuáciu pacienta z horského prostredia a jeho odovzdanie do lekárskej starostlivosti. V Nepále to zabezpečia naši miestni partneri, s ktorými sme v kontakte cez satelitný telefón a táto rescue býva v Nepále plne krytá z vášho horského poistenia (napr. alpenverein). Spravidla to však znamená koniec treku, takže sa v prvom rade snažíme problém nezanedbať a otvorene hovoriť o svojom stave kým nie je neskoro.
Výškovú chorobu v žiadnom prípade nemôžeme podceňovať, aj keď strašenie tiež nie je úplne namieste. Ako sa hovorí, je ok výškovú chorobu dostať, ale nie je ok na ňu umrieť. Verím že ju spolu na trekoch vždy úspešne zvládneme a zo všetkých výletov do milovaných hôr sa vrátime zdraví a plní zážitkov. Horám zdar, priatelia!

Mišo Gabriž