Konečne na trek!
Po vybavení úradných papierovačiek a posledných nákupoch (o výbave a nákupoch pojednáme v osobitnom článku, je to širšia téma) sa vydávame konečne do hôr. V nepále je množstvo trekov veľmi rôznej obtiažnosti a s rôznym prístupom na začiatok treku. V zásade môžeme letieť vnútroštátnym letom, alebo sa priblížiť busom, poprípade nejakým terénnym autom. Železnice v Nepále neexistujú.
Ono aj pri ceste terénnym autom na nás môže čakať nejedno prekvapenie. Cesty sú napospol nevalnej kvality, sú v náročnom a strmom teréne a trpia častými zosuvmi pôdy, o ktoré po dvoch monzúnových obdobiach v roku nie je núdza. Niekedy treba čakať na rýchlu opravu a inokedy zase preniesť seba aj náklad cez prekážku a pokračovať peši, poprípade dopravou z druhej strany.
Trekový deň
Ubytovanie na treku je spravidla v malých hotelíkoch, alebo tea housoch zvaných lodge. Prevádzkujú ich domáci a ich súčasťou býva reštaurácia. Výber jedál je pomerne pestrý, v nížinných častiach treku býva k dispozícii aj mäso, vo vyšších poväčšine vegetariánska strava. Národný jedlom je Dhal Bath, ten nájdete v podstate úplne všade. Jedná sa o nekonečné variácie ryže, zemiakov, šošovicovej polievky a podľa možnosti domácich aj zelenina. Dalšími obľúbenými položkami menu bývajú polievky, cestoviny a nezriedka aj viac - menej vydarená nepálska pizza. Spanie je prevažne vo vlastných spacákoch, ale pokiaľ nie sme na kraji zimnej sezóny, nemusíme to s tepelnými kvalitami spacáku nejak extra preháňať, teploty v noci zväčša neklesajú pod bod mrazu.
Na treku sa vstáva skoro. Okolo 6 býva budíček a raňajky, rôzne kaše alebo vajíčka s nekysnutými plackami chapati, káva alebo čaj. V priebehu dňa je poväčšine viacero možností sa zastaviť v dedinkách alebo samotách a občerstviť sa polievkou alebo nápojmi, od rôznych čajov až po populárnu coca-colu alebo chutné nepálske pivo. Zásoby sa do dedín prevažne vynášajú nosičmi, takže čakajte, že ceny budú s pribúdajúcou nadmorskou výškou stúpať. Voda na trekoch vo vlastnom záujme nie je pitná, pijú sa buď čaje alebo balená ‘mineral water’, čo je však v skutočnosti skôr destilovaná voda a vrelo doporučujem ju obohatiť napríklad o vitamínový alebo minerálny šumák. Trekový deň končí spravidla popoludní, okolo 15-16 hodiny v cieľovej dedine, kde sa opäť ubytujeme u domácich. Izby sú prevažne dvojlôžkové, bez valného komfortu. Elektrina býva k dispozícii v reštauračnej časti alebo u domácich. Môžu si za nabitie účtovať symbolický opoplatok, to isté platí o sprche. V niektorých miestach je dostupný aj nie príliš rýchly a občas nefungujúci internet.
Na čo si dávať pozor
Na treku nám nehrozí nebezpečenstvo od zvierat, možno s výnimkov niektorých regiónov kde sa ako dopravný prostriedok využívajú jaky (napr. Everest). Tu si treba dávať pozor a zastať pri prechádzajúcej karaváne na svahu nad chodníkom, rozhodne nie na strane pri doline. Jak vás totiž môže nechtiac zhodiť do doliny. V Nepále sa vyskytuje tiež veľké množstvo túlavých psov, ktoré si vás prevažne nebudú všímať, a nie sú zvyknuté na prílišnú interakciu s ľuďmi. Nie je preto vhodné ich nejak zbytočne provokovať. Domáci obyvatelia horských regiónov sú veľmi milí, usmiati a ochotní. Jedná sa prevažne o buddhistické regióny s etnikami Tibeťanov, Šerpov alebo Gurungov. Je učite vhodné im opätovať úsmev a milý pozdrav namasté, v tibetských oiblastiach zase Tashi Delek. Takisto v mestách sa nemusíte ničoho obávať, pre nepálcov sú cudzinci vítaní a vážení hostia a budú k vám pristupovať priateľsky a ústretovo.
Na čo si pri treku musíme dávať pozor, je hlavne výšková choroba. Detailnejšie o nej píšem v samostatnom článku, ale čo sa vám určite na treku vyplatí, je veľa piť tekutín (samozrejme nealko). Alkohol v tele pôsobí ako jed a zbytočne brzdí snahu vášho tela sa prispôsobovať nadmorskej výške. Takisto nestúpať v nadmorskej výške príliš rýchlo, trek nie sú preteky. Zlaté pravidlo na treku je šerpské ''bistare, bistare'' (pomaly, pomaly).
Pri akýchkoľvek zdravotných komplikáciách ako bolesť hlavy, puchnutie končatín, alebo zlom dýchaní treba neodkladne informovať vedúceho skupiny, ktorý zhodnotí stav a rozhodne o ďalšom postupe. Nechcem zbytočne strašiť, ale zanedbanie výškovej choroby a prekrývanie príznakov liekmi môže dopadnúť skutočne veľmi zle.
Ďalšou vecou, ktorú netreba podceniť, je očkovanie. Na treku sa ocitneme na rôznych miestach a nie všade pokladajú základnú hygienu na tie najvyššie priečky. Predsa len, sme v horách v Ázii. Určite sa oplatí dať sa zaočkovať proti Hepatitíde A, B, a neuškodí ani obnoviť si očkovanie proti Tetanu, poprípade zvážiť týfus. Predsa len, nájdeme si iné suveníry, ktoré si prinesieme domov.
Poistenie, záchrana
I keď je Nepál veľmi bezpečná krajina, nesmieme zabudnúť, že sa hýbeme v horskom teréne, ktoré v sebe obsahuje isté riziká. V nepále je mimoriadne vhodné mať poistenie, osobne doporučujem napríklad Alpenverein. Kryje všetky náklady za prípadnú rescue aj medicínsku starostlivosť po celom svete do výšky 6000 mnm. V Nepále je pomerne rozvinutá letecká záchrana, i keď sa nejedná o horskú službu v našom ponímaní, ale skôr o komerčné heli spoločnosti, ktoré radi zaúčtujú poisťovni nemalé peniažky. V prípade dobrého počasia však po vás bez problémov poletia. Medicínska starostlivosť v Káthmandú pre cudzincov je na veľmi vysokej úrovni. Nakoniec, naši sprievodcovia majú profi medzinárodné horské vzdelanie, ktoré zahŕňa prvú pomoc v horách, núdzovú evakuáciu, navigáciu a mnoho ďalších skills.
Trekking v Nepále je každopádne nezabudnuteľný zážitok, či už ste milovníkom hôr, alebo nadšeným vyznávačom zaujímavých kultúr či východných filozofií. Radi vás pri tomto celoživotnom zážitku budeme sprevádzať.
Michal Gabriž.